Staršie a mladšie predspisovné obdobie
Inak toto obdobie možno nazvať aj etapa kultivovania slovenčiny v predspisovnom období od začiatku 11. storočia do konca 18. storočia.
Staršie predspisovné obdobie
Toto obdobie je charakterizované kultivovaním slovenčiny v ústnej podobe alebo výskytom slovakizmov v latinských a českých písomnostiach.
Mladšie predspisovné obdobie
V tomto období popri kultivovaní slovenčiny v ústnej podobe sa začína utvárať už aj písaní forma kultúrnej slovenčiny a taktiež sa začínajú objavovať aj prvé tlačené texty v súdobej slovenčine.
Osobitným znakom tohto obdobia je aj prijatie bublickej češtiny evanjelickými synodami za bohoslužobný a úradný jazyk evanjelickej cirkvi, ďalej je to proces slovakizácie češtiny a postupný ústup latinčiny.
Latinčina na Slovensku
Po rozpade Veľkej Moravy nastali nepriaznivé podmienky pre vývin jazyka. Po vzniku Uhorského štátu sa ako jazyk vedy a písomností začala používať latinčina.
Čeština na Slovensku
Prenikala na naše územie v 15. storočí. Využívala sa predovšetkým v úradnom styku, aj keď oficiálnym úradným jazykom bola ešte vždy latinčina. Písalo sa teda po latinsky a po česky, ale hovorilo sa domácim slovenským jazykom, ktorý bol nositeľom slovenskej národnej kultúry.
Kultúrna slovenčina
Kultúrna západoslovenčina - západoslovenský variant kultúrnej predspisovnej slovenčiny. Vznikol a naďalej sa rozvíjal na západnom Slovensku na základe reči západoslovenského typu, reči ľudovej, vzdelaneckej a neskôr aj mestskej.
Kultúrna stredoslovenčina - vznikla na strednom Slovensku na základe ľudovej reči, reči mešťanov, domácej drobnej šťachty, zemanov a vzdelancov. Vznik jej ústnej podoby súvisí s najstaršou tvorbou ľudového folklóru.
Kultúrna východoslovenčina - formovala sa na základe reči vzdelancov mešťanov na východe Slovenska.