Choď na obsah Choď na menu
 


Bernolákovské obdobie

Bernolákovským obdobím počíname odbobie spisovné, konkrétne rokom 1787, kedy vyšiel prvý kodifikačný spis Jazykovedno - kritická rozprava o slovenských písmenách s prílohou Ortografia.

Spis obsahuje grafickú a pravopisnú kodifikáciu bernolákovčiny a jej zdôvodnenie dobovými vedeckými postupmi. 

Koniec bernolákovského obdobia vymedzujeme rokom 1844, keď bola na zasadutí Tatrína schválená kodifikácia Štúrovej spisovnej slovenčiny. 

 

bernolak.gif

 

Bernolákova kodifikovaná podoba slovenčiny

Bernolákovčina je prvý kodifikovaný útvar spisovnej slovenčiny. Bola zostavená na základe kultúrnej západoslovenčiny  a doplnená stredoslovenskými javmi. Je pravdepodobné, že bola kodifikovaná na základe pozorovaní reči členov bratislavského generálneho seminára.

- Odstraňuje sa y/ý, ponecháva s alen i/í (úctiví, piľní)

- mäkkosť ď, ť, ň, ľ sa vždy označuje (Ťelo, Oňi)

- veľké písmená sa píšu pri všetkých podstatných menách a pri iných výrazoch ktoré sa vzťahujú na osoby (Hospodár, Sláwa)

- s a z sa píšu podľa výslovnosti (z Adamom, s ňím)

- j sa píš ako g (domagší)

- zavádza skupinu šč (ešče)

- hláska v sa páše ako w (Slowár)

- tvary vokatívu (chlape, ženo...)